Dnešné územie Mikušoviec bolo osídlené už niekoľko storočí pred začiatkom nášho letopočtu hlavne v časti Skalice, čo potvrdzuje veľké množstvo nájdených predmetov v spomínanej lokalite, ale aj v iných častiach chotára. Nálezy pochádzajú z rôznych období, čo svedčí o trvalom osídlení tohto územia.  Potvrdzujú to viacerí odborní pracovníci z oblasti archeologického výskumu, ktorí svoje poznatky o nálezoch uverejnili v článkoch vydaných v rôznych odborných publikáciách.

Na možné osídlenie dokonca už v mladšej dobe kamennej (3000 – 1900 rokov p. n. l.) upozorňujú autori publikácie ILAVA Anton Bagin a Valerián Bystrický na základe zistení o najstaršej existencii baníctva z tejto doby v Ilavskej kotline, poukazujú mimo iného aj na výskyt jám (vo funkcii štôlni) z bralnatých skalísk pri Mikušovciach.

Encyklopédia archeológie vydaná v r.1986 vydavateľstvom Obzor Bratislava  o Mikušovciach píše, ako o pravekom nálezisku na strednom Považí, známom pohrebiskami lužickej kultúry z troch polôh: Nivky, Horné Nižovsie a Kopce. V polohe Nivky preskúmali 184 hrobov (1961 – 1963 AÚ SAV).

Hroby tvorili skupiny a vyznačovali sa viacerými druhmi hrobovej úpravy v rámci jednej skupiny. Okolo niekoľkých mohýl sa sústreďovali hroby s kruhovým kamenným obložením, kamenným príkrovom aj hroby skrinkové, svedčiace o spoločenskej diferenciácii. V hroboch pod mohylami s kamenným prstencom o priemere   3-8 m a šírkou 1m bol v strede pod úrovňou uložený vlastný popolnicový hrob s jednou až troma popolnicami zakrytými veľkým plochým kameňom. Hroby obsahovali milodary (keramiku, bronzy, štiepanú industriu) a osobnú výbavu. Boli charakteristické prejavom pohrebného rítu starolužického vývoja na Slovensku.

Hodnotenie článku

Pre hodnotenie článku kliknite na požadovaný počet hviezdičiek.